ODPUSTIŤ SEBE

            Známy spisovateľ päťdesiatych rokov minulého storočia Albert Camus vo svojom románe Pád popisuje príbeh známeho človeka, ktorý by sa vo svojom živote mohol tešiť z úspechu a spoločenskej úcty, keby... Keby v minulosti pomohol topiacej sa dievčine. Pritom nikto ho pri jeho zlyhaní nevidel a jeho život navonok plynul ďalej rovnako ako predtým. Ľudia mu preukazovali rovnakú úctu. Ale on sa pri tom už dobre necítil. Stratil chuť do života, mal výčitky svedomia. V tomto rozpoložení raz zvolal: „Ó, dievča, skoč do vody ešte raz, aby som dostal šancu zachrániť nás oboch!“
            Mnohí život v hriechu nezvládnu a spáchajú samovraždu. Alebo nejakým spôsobom otupujú hlas svojho svedomia. S hriechom sa nedá pokojne žiť.
            Boh vyznaný a ľutovaný hriech odpúšťa. Ale človek ťažko prijíma toto odpustenie. Sám sebe odpustiť nedokáže. Nejeden spovedník či psychológ by vedeli potvrdiť, že je to prípad častejší, ako by sme sa nazdávali.
            Ak ťa trápi ťarcha viny vyznaného hriechu, pamätaj, že Boh už v momente ľútosti s tebou vykročil na novú cestu. A bude na ňu vychádzať s tebou vždy a z každého miesta, kam zablúdiš.